Môzem len súhlasit, ale (zasa je tu to ale!) nepáči sa mi ta jemnosť príspevku. Ja na to pôjdem tvrdšie. Čo na srdci, to na jazyku a na príklade kontroly práve u nás prebiehajúcej.
Zažili sme ŠŠI a teraz nás oblažujú svojou prítomnosťou kontrolóri z ministerstva a to v priebehu jedného roka. Inšpekcia prišla, skontrolovala a odišla. Presne za osem dní. Urobila správu, odporučila nápravu v dvoch prípadoch. Ohodnotila nás ako školu s vynikajúcimi výsledkami, šéfova dostala 1+ za vedenie a šéfinšpektor zložil manželke poklonu za jej prácu. Obdivuhodná bola z ich strany dokonalá znalost školy a príprava. Dokonca šéf inšpekcie poznal po dvoch dňoch deti po mene. Klobúk dole. Dnes je opäť riaditeľom školy a tak urobil to, o čom sme sa rozprávali. Chce učiť. S manželkou sme ich ohodnotili len jedným slovom. Profíci. Ďakujeme, pomohli ste nám a Vaše rady padli na úrodnu pôdu. Aj keby nás zniesli pod čiernu zem, tak jediné čo by sme mohli, tak by bolo držať krok a hubu a rýchlo dať veci do poriadku. V našom prípade to tak chválabohu nie je a za tých osem rokov sme odviedli maximum. Podľa názoru a hodnotenia pracovníkov sme potrební a svoju prácu odvádzame na požadovanej úrovni. Najviac kladne hodnotili náš prístup k deťom a ich výsledky.
A teraz k tej druhej "kontrole".
Kontrolná skupina z ministerstva a jej zloženie. Bývalý učiteľ, ekonómka a podľa nich kompetentná slečna so sotva zaschnutým diplomom a ročnou praxou v špeciálnej materskej škôlke. Údajne mladučká a múdručká.
Kontrolovaný subjekt. Súkromná zakladná škola pre intelektovo nadaných žiakov, ktorú zastupuje riaditeľka z 25 ročnou praxou a učitelia s chuťou učiť aj v podmienkách, ktoré dnes v školstve vládnu. Z toho 19 rokov pracuje s intelektovo nadanými. Autorka mnohých učebníc pre tieto deti a dokonca ocenená v rámci BSK. Zloženie školy. 100% detí s diagnostikovaným intelektovým nadaním a viac ako 2/3 majú pridružené aj iné postihy. V niektorých prípadoch majú deti viac ako dva. Do školy chodia šiesti žiaci s Aspergerovým syndrómom ( traja sú zo štátnej školy, údajne nevzdelávateľné deti), ADHD ako maku a o ostatnych poruchách ani nehovorím. Škola vznikla ako prvá súkromná škola na základe tlaku rodičov, ktorí boli nespokojní v štátnej škole a nepáčili sa im maniere vedenia tejto školy. Vstúpili sme tak do jamy levovej.
Už prvé stretnutie s touto skupinou bolo rozpačité. Mávanie preukazmi a neustále zdôrorazňovanie ich postavenia. Budiž. I my máme svoje práva. Odviedli sme ich do pripravenej miestnosti s agendou školy a čakali sme čo sa bude diať. A že sa dialo a deje, preto o tom píšem.
Veta "Môže to byť bolavé..." a "Riaditelia súkromných škôl si dávajú aj trojtisícové odmeny..." nás varovali. A je to tu. Súkromníci a pán minister. Manželka vzniesla dotaz, ktorá že je to škola a že sa tam hneď nechá zamestnať. Kontrolná skupina začala pracovať.
Ako škola sa staráme o deti so špeciálno výchovno vzdelávacími potrebami. Tento termín je dôležitý a bude sa vinúť celou kontrolou ako červená niť. Sme plno organizovaná škola s právnou subjektivitou, ktorú škola získala na základe rozhodnutia zriaďovateľa v okamihu dovŕšenia nášho cieľa. Teda má už deväť ročníkov. A problém bol na svete. Mladá dáma nám oznámila, že nie sme škola špeciálna, ale škola základná. Hups. To je pre nás novinka. V školskom zákone sme zaradení ako škola pre deti so špeciálnymi výchovno - vzdelávacími potrebami pod názvom SIEDMA CˇASTˇ SˇKOLY PRE DETI ALEBO ZˇIAKOV SO SˇPECIA´LNYMI VY´CHOVNO-VZDELA´VACI´MI POTREBAMI (ctrl c a ctrl v zo zákona), v nariadení vlády pod názvom Nariadenie vlády SR č. 630/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v znení neskorších predpisov sme citujem: "t) za´kladne´ sˇkoly pre zˇiakov so zdravotny´m znevy´hodneni´m a za´kladne´ sˇkoly pre zˇiakov so vsˇeobecny´m intelektovy´m nadani´m, 2) (dˇalej len "sˇpecia´lne za´kladne´ sˇkoly"), na stránke ministerstva sme v odkaze normatívne financovanie uvedení v tabulke pod skratkou sps, čo znamená špecíalna škola a nami niekoľkokrát odkomunikované na bývalom KŠÚ Bratislava nám bolo potvrden to isté. I oni nás vedú ako špeciálnu školu. A navyše aj psychológovia z CPPPaP nás vedú ako školu pre deti so špeciálnými výchovno - vzdelávacími potrebami, teda ako školu špeciálnu. Bingo. Tak sme, alebo nie? Po predložení týchto dôkazov mojou osobou, ako manažerom školy a z poverenia zriaďovateľom na tieto úkony, mi manželka oznámila, že si neželajú ďalej so mnou komunikovať. Z mojej strany som bol rád. Neznášam diletantov a rád sa porozprávam s ľudmi nezaťaženými predsudkami. To bolo len tak na zahriatie, skvost prišiel potom.
Ekonómka skonštatovala, že v peniazoch problém nevidí, pochopila aj tú skutočnosť, že účtujeme v programe Pohoda a prijala aj vysvetlenie našej ekonómky, prečo musí zaradiť niektoré položky do spoločnej skupiny. Program to nevie. Toto má odkomunikované aj s účtovničlkami z bývalého KŠÚ a roky to fungovalo. Dnes už to neplatí. Peniaze sme použili v rámci zákona, ale (zasa) neboli evidovane v A ale v B. A to je problém. Zadanie kontroly znie nájsť "niečo a za každú cenu" a tak sa hľadá. Z toho, čo dostávame od štátu sme radi ak zaplatíme platy a časť odvodov. Ostatné ide zo školného.
Keď sa zistilo, že peniaze zo štátneho rozpočtu sú použité tak, ako majú byť, tak horsa na karty. A tu sa vybláznili, teda hlavne kompetentná. Hlavne, že si ako sama povedala, všetko desaťkrát overí ma ministerstve. Sic. A dokonca jej radí náš konkurenčný subjekt. Najskôr nám vyhádzala skoro všetky karty zo slovami, že tieto deti nepatria medzi intelektovo nadané. ŠŠI konštatovala niečo iné, ale nevadí. Nechajme slečnu realizovať sa. Dokonca si ju vyžiadala k telefónu dotknutá inšpektorka s ktorou sme tento problém komunikovali. Druhý deň to bolo opäť ináč. Okruh detí sa radikálne zmenil a teraz sa išlo po deťoch s vianasobným postihnutím a deťoch s Aspergerovým syndrómom. Tie totiž, pre laikov, dostávajú od štátu vyšší príspevok. Slečna nám oponovala, že v zákone je už zadefinované, ako také dieťa s intelektovým nadaním má vyzerať a že je to tam definované. Čiže nemajú nárok, zákon je zákon. Ale to, že naše deti spadajú do viacerych kategórií ani slovo. Laik žasne, odborník sa diví a slečna s aprobáciou (ako sme sa konečne po našich urgenciach dozvedeli aké má vlastne vzdelanie) špeciálny pedagóg sa stará do diagnostiky odborných psychológov a lekárov. To si nedovolí ani moja žena, ktorá ma tri aprobácie na prácu s týmito deťmi a dostatok skúseností a praxe. Hlavne jej to nedovolí profesijná česť a slušnosť. Dokonca i zákon o ochrane osobných údajov jasne hovorí, kto môže pracovať so zdravotným záznamom, teda s kartou. Výnimka tam nie je uvedená. Vždy to musí byť odborník, čiže lekár alebo psychológ. Spis dieťaťa so špeciálnymi výchovno - vzdelávacími potrebami obsahuje diagnostiku a správu od psychológa, diagnostiku a správu od špeciálneho pedagóga a v prípade potreby diagnózu stanovenú lekárom. Plus je tam návrh na prijatie a ďalšie. Nazývam to "vyšetrovací" spis. V mnohých prípadoch sú tam uvedené aj veľmi chúlostivé informácie. Rodiná anamnéza, diagnózy od odborníkov, proste všetko potrebné. Papierov a papierov, ktoré sa pravidelne menia a pridávajú ďalšie "prepotrebné" listy. A to kontola údajne "nekopírovala" ani list. Ja osobne som v rámci súčinnosti okopíroval slečne jeden celý spis a kolegyne sú svedkami ďalšieho kopírovania. Nedostali sme od nich podnes potvrdenie čo, prečo a načo budú uvedené materiály použité a kam to vlastne odnášajú. Táto povinosť im vyplýva zo zákona a je to ich povinosť. Dnes nás osočujú z údajného marenia kontroly a ako museli chodiť po poradniach kvôli materiálom, ktoré sme im nechceli dať. Ťažko sa niečo spätne dokladá, keď sa spraví chyba. Našťastie si to manželka fotograficky zdokumentovala čo všetko mali pripravené a reportérka z GINN-u im tiež nespravila radosť. Túto dámu na nich poslali rodičia. Tiež už toho majú dosť.
ŠEVT - u treba dať zarobiť. Debyrokratizácia na ruby. Na toto všetko by stačila jedna A4 s kolonkami na zaškrtnutie, čiže áno dieťa je nadané, má alebo nemá viacnásobný postih, psychológ diagnostikoval a odporučil, lekár stanovil diagnózu a špeciálny pedagóg by doplnil ďalšie poruchy. Prílohu by mohli tvoriť jasne a zrozumitelne napísané zprávy od odborníkov a celý tento papier by mal rodič dostať v rámci kolečka, ktoré aj tak musí s dieťaťom absolvovať. Celý spis by mal tak maximálne pár strán. Podrobnosti majú aj tak uvedené v zdravotnom zázname alebo v spise v poradniach CPPPaP alebo CŠPPaP. Telefón alebo mail sú dneska samozrejmosťou. V konečnom efekte hlavná starorostlivosť aj tak zostáva na bedrách školy a jej zamestnancoch a rodičoch. V prípade potreby sa proste vyžiada doplnenie a hotovo.
Slečna ale trvá stále na svojom (kontrola trvá od novembra 2013 a koniec v nedohľadne) a karty nám neuznala. Sadli sme do auta a hurá po poradniach. Ešte že existujú aj normálni ľudia. Na ich dotaz a kde je vlastne ten etický rozmer a potreby dieťaťa sme nevedeli odpovedať. Všetci naše dotknuté deti dobre poznajú a vedia, čím si prešli. Dnes sú to spokojné a šťastné deti. Ale aby som nenaťahoval, teraz už bojujeme "len" o troch. Dvaja navštevujú pedopsychiatra a tretí má diagnostikovanú poruchu učenia. Najviac nás hnevá ale ten tretí prípad. Je to náš miláčik a školu reprezentuje s výbornými výsledkami. Mama tohto prcka je úžasná žena a veľmi si vážime jej spoluprácu s nami. Jediné, čo táto slečna dokázala je, že nahnevala rodičov a nás postavila do úlohy podvodníkov. Podotýkam, že z vyše 80 detí sú to dnes traja a všetko sú to jasné prípady potvrdené odborníkmi.
Paradoxné je však na tomto všetkom nielen odbornosť slečny (podľa pracovníka MŠ je to irelevantné) ale to, že roky sme tieto deti neuvádzali a tým pádom sme na nich nedostávali prostriedky na ktoré tieto deti maju nárok. Ide o vyše 140.000 eur. Až na naše vytrvalé dotazavanie na ministerstve sme sa pred dvomi rokmi konečne dozvedeli, že tieto deti musíme uvádzať. A bum, už máme kontrolu na rok, kedy sme ich uviedli po prvýkrát.
Problémom je pre nich aj moja manželka, teda riaditeľka. Neskutočne im vadí, že je zaradená do skupiny dva, teda ako špeciálny pedagóg. Tento problém už raz riešila na bývalom pracovisku a z ministerstva jej napísali, že na toto zaradenie má nárok. Akosi to nechcú brať na vedomie. Pracuje s detmi so špeciálnymi výchovno - vzdelávacími potrebami, je platená ako zamestnanec pracujúci v špeciálnom školstve a normatív je taktiež vyplácaný špeciálnej škole. A na Monitor 9 nám taktiež posielajú kolegov zo špeciálnych škôl. Chápete to? Ja nie.
Ostatne výtky už považujem za prkotiny. Stratili sa nám výpisy z registra trestov od dvoch kolegýň, napravené a že nemáme jazykára s patričným vzdelaním. Dodajte nám ho za tych podmienok, ktoré pre nich vytvárate a radi ho zamestnáme. Ten náš má aj tak podľa zákona čas doplniť si vzdelanie do konca roku 2015. U nás je vedený ako nekvalifikovaný a to že žil a pracoval v zahraničí dlhé roky.... Ale už sa nám vyhrážajú Inšpektorátom prace a ŠŠI. Nech sa páči, radi ich privítame. Jo, a ešte som zabudol na to, že manželka dostala o mesiac skôr vyplatený kreditový príplatok. Samozrejme ho vráti.
Ako škola sme vo verejnosti známi, že berieme všetko. Opak je pravdou. My berieme deti, ktoré nikto nechce a stali sme sa pre nich poslednou šancou. Sme na to patrične hrdí a odmenou pre nás je ich zaradenie do "normálnej" spoločnosti, teda ak len môžme dnes hovovoriť o normálnosti v dnešnej dobe. Po 15. septembri a počas celého školského roku máme dvere otvorené pre všetkých, lebo vtedy sa školy takýchto detí zbavujú. Deti nás reprezentujú vo všetkých súťažiach nielen v merítku okresnom a krajskom, ale aj celoštátnom. A vyhrávajú. Máme 100 % úspešnosť pri prijímaní na gymáziá a iné školy. Za paradox považujem, keď údajne nevzdelávateľné dieťa vyhráva čo sa dá. Na druhej strane sme sa aj rozlúčili, a ako radi, aj z celou triedou. Rodičia neskutočne preferovali svoju triednu. My nie. Človek, ktorý chýba dve tretiny školského roku je pre nás a hlavne deti nepotrebný. Keď nebude ona, nebudú ani oni. Nech sa páči. Dotyčná ich deti na ďalšej škole viedla necelý rok než ju riaditeľka vyrazila. Tak isto sme nebránili odísť rodičom v prípade ich až nechutného tlaku na žiaka s Aspergrovým syndrómom a jeho zotrvanie v našej škole. On je dnes u nás a dúfam, že oni už aspergera v triede nemajú a že sú spokojní tam kde sú. My sme tak získali bombového chlapca. Jeho vzťah k mladším deťom a k jeho triednej je úžasný. Z tejto triedy som osobne po ataku na našu kolegyňu vyhnal rodičov zo školy. Až s odstupom času sme zistili, že v tej dobe mali už podpísanú zmluvu s inou školou. Keby som to vtedy vedel, tak už ich nevpustím do školy. Charakterní ľudia.
Na každom zle je aj niečo pozitívne. Tak vás to nasrdí, že sa snažíte ešte viac. Dnes majú špunti vďaka kontrole ďalší krúžok. Modelársky. A chystáme im ďalšie prekvapenia.
Zajtra ide manželka pre ďalšiu správu. Uvidíme.
Fluktuácia je u nás vysoká. Málokto túto prácu ustojí. Ale kto vydrží, tak toho si nesmierne vážime a deti im to tiež vedia dať najavo. Uvedomuje si, že peniaze človek potrebuje pre život, ale taktiež si treba uvedomiť, že nie sú všetko. Ťažko je nám poslať dieťa s problémom preč, lebo rodičia na to nemajú a ostatné školy ho nechcú. Takých prípadov sme už mali a prežili sme. Nechceme byť školu výberovou a len pre tých in. My chceme byť a sme škola, ktorá týmto deťom pomôže a pomáha.
Debyrokratizáciou sa dnes vyrieši len malá časť z problémov dnešného školstva. Mne osobne chýba tlak zo strany rodičov nielen na školy, ale hlavne ako daňových poplatníkov na vládu a orgány, ktoré majú v svojej agende školstvo. Treba spraviť Monitor pre štátnych úradníkov a uvidíme, ako na tom sú. Rád ho zorganizujem aj s Vašou pomocou. A dôležité je sa nebáť a bojovať za svoje deti. Tak ako to robíme dnes my. Oni potrebujú to najlepšie a našou povinosťou je im to dať.
www.intelekt.sk
