reklama

Karma naša školská...

Je zasa sobota a tak sadám k svojej klávesnici. Včera sme ukončili s Evou telenovelu "Kontrolný dohľad". Neviem, či sme spravili správne, ale z našej strany v tom už nemienime pokračovať. Shooty to vo svojej dnešnej karikatúre vystihol úplne presne. Sviňu v talári nechajte a miesto spravodlivosti si dosaďte podľa potreby inú osobu. Shooty to ani lepšie nemohol vystihnúť. Môžte bojovať koľko len chcete, aj tak Vás to zomelie. Škatule, škatule hejbejte se.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Milujem Evu a nesmierne si vážim jej prácu. Budem za ňu dýchať a nedovolím nikomu aby jej ublížil. Sme spolu už dvatsaťpäť rokov a je nesmierne ťažké pozerať sa, ako sa trápi. Plne zdieľam jej nálady a pocit nespravodlivosti. Najsmutnejšie na tom je ten fakt, že sa to netýka nás, ale detí. Detí s rôznymi druhmi postihu a životom, ktorý sa im určite nedá závidieť. Práve pre nich sme založili školu a už ôsmy rok spolu s nimi zažívame raz pekné, raz smutné chvíle. Pekné, ak sa nám podarí z prcka vychovať a vzdelať mladého slušného človeka a smutné, keď sa s nimi lúčime. Nie síce navždy, kontakty máme s nimi neustále, ale aj tak to človeka bolí. Niečo sme spolu prežili.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Celý piatok som s Evou rozoberal jej podpis pod konečnou správou. Obidvaja nie sme plne stotožnení s celkovým znením správy. Snažím sa jej vysvetliť, že my sme len dvaja a proti nám stojí celá mašinéria úradníkov a zákonov. Majú dostatok možností nám znepríjemniť život. Sú za to platení a tak odvádzajú svoje. Či tak konajú správne, boh vie. Mantra zákon nepustí sa vinie celou toto našou kauzou. Sami priznali, že školu nášho typu robili po prvýkrát, ale ani raz sme v našej škole nevideli kompetentného úradníka. Kto nepozná realitu, tak nemôže hodnotiť a súdiť. Chýba mi tu však otázka, či je ten zákon vyhovujúci. Noviel už bolo dosť, ale nás sa netýka ani jedna. Všetko ide po starom. Mám tú smolu, že poznám ľudí, ktorí tento zákon pomáhali vytvárať a poznám ich prácu. A tiež ich pohnútky. Poznám ich aj ako ľudí. Na kávu by som s nimi ale nešiel.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V Evinej rozladenosti cítim pohľad ženy a matky na svet. Už nejedenkrát dokázala, kto je u nej na prvom mieste. Vždy to bolo dieťa, ktoré nás potrebuje. Akékoľvek. Aj za cenu, že nám zo školy odišli kvôli nim skoro celé triedy. Byť u nás, tak to nie je výsada, ale je to neodiskutovateľné právo každého, kto k nám patrí. Vážim si nesmierne na Eve, že nikdy to u nej nebol kalkul alebo otázka peňazí, ale vždy to bolo dieťa. Konštatovanie, že máme zvýšiť školné, tak to sa u nás nestretne s pochopením. Nie každý si to môže dovoliť a finančnú segregáciu praktikovať nebudeme. Trhový mechanizmus nech si trhne. Deti nie sú tovar.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Roky sledujem a čítam všetko, čo sa nás týka. Chcem byť v obraze. Nemal by som, ale musím to spomenúť. V štátnej škole, v ktorej Eva učila jedenásť rokov,nechala kus svojho ja. Svojej odbornosti a hlavne talentu učiť. Podieľala sa dlhé roky na metodickom smerovaní tejto školy a bola za to aj ocenená. Jej skúsenosti a znalosti špeciálneho pedagóga pomohli mnohým deťom. Problém však nastal vtedy, keď začala nazývať veci pravým menom a zastala sa kolegyne, ktorá sa dostala do rozporu s riaditeľkou. Kolegyne si ju vybrali za svoju kandidátku do rady školy, do zamestnaneckej rady a vedeli prečo. Eva si málokedy dá skákať po hlave. Pri komunikácii, vyjadreniach a argumentácii nikdy nepoužila neprimerané vystupovanie, vždy vystupovala slušne a najmä kompetente. Boli sme vtedy v ťažkej životnej situácii. Tri malé deti na krku, ja nepojazdný (moje telo si povedalo dosť), Eva sama a proti vedeniu školy. Aj tak som ju v tom podporil. Tiež neznášam nespravodlivosť a aroganciu moci. Problémy, ktoré v tej dobe vyplávali na povrch sa museli riešiť. Išlo tu hlavne o podivné finančné toky a maniere pri výbere žiakov. Niekto sa snažil zo štátneho si spraviť súkromné. Bolo to veľmi búrlivé a hektické obdobie. Celá táto kauza ale vyšumela do stratena. Pani riaditeľke niekto podržal chrbát a dôsledkom bolo, že kolegyne sa k Eve obrátili chrbtom a začali proti nej spisovať petíciu a vedenie na ňu začalo vytvárať neuveriteľný nátlak. Tak sa z uznávanej pedagogičky zo dňa na deň stala podľa slov riaditeľky "vyhasnutá" učiteľka. V škole dala výpoveď. Podotýkam, že táto vyhasnutá odvtedy napísala ďalšie učebnice a množstvo iných materiálov, vychovala a vzdelala ďalšie desiatky detí, ale teraz už ako slobodná osoba. Tak, ako sa história zvykne opakovať, tak táto škola opäť dnes zažíva svoje turbulentné časy. Blíži sa voľba riaditeľa školy a tak sa zbrojí. Pre nás je to ale uzavretá kapitola. Len sa divím, že niekto má masla na hlave až až, ale vždy sa nájde niekto, kto to zahladí. My nemôžeme, inde to fičí, ako by sa nič nedialo. Meranie dvojitým metrom neexistuje len v politike, ale aj v školstve.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vtedy nás ale podržali rodičia a na ich prosby sme sa rozhodli založiť školu. Začiatky boli ťažké, ale sme tu už ôsmy rok. Stali sme sa prvou súkromnou školou pre intelektovo nadaných žiakov na Slovensku. A viac ako na ministerstve sa zdržiavame v škole. Tu sme potrební.

Roky používame slovo INTELEKT ako svoju značku a tak nás aj vnímajú. Nebudem sa rozpisovať ako nám ministerstvo školstva nedovolilo toto označenie dať do názvu a ich odôvodnenie. Existuje tu iná škola, ktorej názov som pomáhal vytvoriť a tej to prejde. Sic. Chceli sme skrátiť ten nezmyselne dlhý názov Súkromná základná škola pre intelektovo nadaných žiakov na Súkromnú základnú školu INTELEKT. Hádajte, ako sme dopadli. Niekto sa postaral a tak sme podnes nútení používať starý názov. Viete aká je to sranda, písať tento názov do tlačív a doprial by som Vám vidieť tie vrásky na čele každého, kto tento názov musí písať do príslušných koloniek. Z nadania sa dnes stal biznis.

Zvažovali sme založenie vlastného CPPPaP, ale život a prax nám rýchlo tento "nápad" vyhnali z hlavy. A že sme sa rozhodli správne, tak o tom nás presvedčila aj kontrola. Užívame si dnes trpké plody dnešnej nejednoznačnej politiky okolo výchovy a vzdelávaní nadaných detí. Teória je síce pekná vec, ale prax je iná. Je tu veľa kohútov na jednom smetisku. Neradi by sme sa dočkali toho, aby nás niekto označil za podvodníkov a ako si vytvárame vlastných nadaných. Nechceme to. Eva vždy v súvislosti s intelektovým nadaním trvala na externom testovacom prostredí. Našou smolou je ale to, že my nemôžme v žiadnom prípade ovplyvniť priebeh a formálnu stránku diagnostikovania. Teraz je nám to ale kladené za vinu. Proces prijímania na našu školu má svoje náležitosti. Dieťa musí prejsť testami a psychológ mu stanoví, či môže navštevovať našu školu. Deje sa tak na základe zákona. Ak dieťa vyhovie daným kritériám, tak ďalší postup je nasledovný. Eva si prcka preklepne po stránke svojej odbornosti, teda ako špeciálny pedagóg, zistí si jeho úroveň znalostí a prvotne sa zorientuje v oblastiach jeho záujmov. Rodičia napíšu žiadosť o prijatie, je im predložená zmluva o štúdiu a v prípade ich súhlasu s našimi podmienkami, sa táto následne podpíše. Študentíkovi sa založí karta a priložia sa k nej všetky náležitosti. Správa psychológa, v prípade pridruženej diagnózy lekárska správa a správa špeciálneho pedagóga. A prcek si môže začať užívať školské povinosti.

Smolou zákona o finačnej kontrole je to, že presne nedefinuje, kto a ako môže narábať s citlivými udajmi, v našom prípade, žiaka. Podľa zákona sa kontrolórom môže stať každý, kto spĺňa kvalifikačné predpoklady. Teda ten, čo má vysokoškolské vzdelanie II. stupňa. Bodka. Teoreticky môžme uvažovať, že dokončíte školu akéhokoľvek zamerania, zamestnáte sa na ministerstve a zákon Vám dovolí, alebo lepšie povedané, stanete sa "odborníkom". A hor sa do práce. Vám len začne viac a viac šedivieť hlava a začínate rozmýšľať nad tým, "kde soudruzi z NDR udělali chybu"...

Alebo iný príklad. Zo školského zákona jasne vyplýva, kto a ako môže deti testovať a diagnostikovať deti na intelektové nadanie. Uhádli ste, sú to CPPPaP (Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie). Príde k nám žiak, rodičia s nami podpíšu zmluvu a začína problém. Dieťa prišlo zo štátnej školy a tam sa niekto rozhodol, že im výsledky nevydá. Nám zákon ukladá, čo musíme vyžadovať a mať pri prijatí dieťaťa do našej školy. Keď sa k nám konečne materiály dostanú, tak zistíme, že žiak bol testovaný školským psychológom a správa vyzerá ako medzištátna zmluva. Je tam viac podpisov, ako informácií o dieťati. A získať testy? Tak na to zabudnite. Opäť si niekto pletie zákon s trhacím kalendárom a vydal vnútornú smernicu o nemožnosti vydania. Konkurencia nespí. Smutné na tom všetkom je to, že vieme o deťoch, ktoré sme nemohli prijať, nespĺňali totiž podmienky na zaradenie do našej školy, ale dnes sú v inej škole. Nie je testovanie ako testovanie, alebo sa nám potvrdil ten fakt, že testované dieťa nemusí mať vždy svoj deň. Nám takto chcú vylúčiť zo štúdia dievčatko, ktoré je u nás tri roky a má skvelé výsledky. Pani psycholoogička asi tiež nemala svoj deň a do správy napísala vetu, citujem: "...možno t.h. času uvažovať o prijatí...". Práca a výsledky tohto dieťaťa sú irelevantné. Takto znie záver kontroly. Po rediagnostike nám bolo potvrdené, že prcek je u nás právom. A teraz babo raď.

U ďalšieho nášho žiaka sa v týchto dňoch potvrdilo to, čo Eva vedela už pri prijímaní chlapca do školy. Ďalšia diagnóza a chlapec si môže zažiadať o zápis do knihy rekordov. Našťastie jeho intelekt tieto nedostatky vyvažuje, ale aj tak sme údajne pochybili. Nemôžem Vám opísať, čo už všetko zažil a má za sebou. Je to veľmi intímne a súkromné, ale je mi ho veľmi ľúto. Keby sa takto nespravodlivo na ňom príroda "nevyřádila", tak tu máme takého "kockáča" až by zrak prechádzal. Takto len musí každý deň bojovať so svojim osudom a Eva s kolegyňami majú zasa možnosť dokázovať svoje kvality. Na deň učiteľov ju tento prcek dorazil. Jeho formulácia a obsah priania je v jeho veku hodná obdivu. Povedal to tak krásne, že väčšina z nás by musela prežiť viac ako jeden život, aby to tak vedela povedať. Práve pre takéto deti sme ochotní spraviť čokoľvek. Taktiež neprešiel. Zákon je zákon. O treťom ani nebudem písať, len by som sa opakoval.

Z vyše päťdesiatich pôvodne zle zaradených zostali len traja a v nás ostal zlý pocit. Za všetkých týchto nám chcú zobrať peniaze, vlastne chcú zobrať peniaze im. Ďeťom. Roky sa snažíme týmto deťom pomáhať a roky sme na nich nebrali ani cent. Dostávali sme na nich prostriedky len ako na intelektovo nadaných. Prácu sme si ale odviedli a výsledky detí hovoria jasne. Je ľahké sa odvoláváť na zákon, ale čo keď je ten zákon nevyhovujúci a zlý? Ako sa dá určiť, čo je v ich prípade primárne alebo sekundárne? Nadanie, či pridružená diagnóza? Svoju prácu si musíme odviesť dokonale a nezáleží na tom, či skončí ako budúci študent exkluzívnej univerzity, alebo sa stane predmetom ďalšieho výskumu a programu. Beriem to ako prázdne slová zabalené do pekného pozlátka. Je mi milšia veta nášho "satánka" o tom, že radšej prepadne, ako by mal odísť z našej školy. Vzdelávanie, to nie je produkt, je to poslanie. Prvoradým cieľom našej školy je deti nasmerovať a pripraviť pre život. Dať im to najlepšie a bez zbytočných okázalostí. A hlavne im pomôcť zmierniť ich problémy. To, čo bude ďalej, tak to to závísi len a len na nich. My ich musíme len správne "nakopnúť".

Keby som písal o Ficovi alebo Kiskovi, potažmo budem nadávať na vládu, tak mám karmu ako blázon. Kedže píšem "len" o deťoch a ich starostiach plácam sa dosť nízko. A to je to, čo ma štve. Staráme sa do vecí, ktoré svojim spôsobom nemôžme ovplyvniť a vedieme múdre reči. To, že sa nám tu sype pod rukami školstvo a zdravotníctvo, že sa tu dostali k válovom veľmi "charakterní" ľudia a odborníci na slovo vzatí, to akoby sa nás netýkalo. Mne osobne na osobe prezidenta záleží asi tak, ako sa vyznám v kvantovej fyzike. Nerozumiem jej a ani ju nepochopím. Nemám na to bunky. Ale poznám deti, ktoré o tom vedia úžasne rozprávať a chápu veci pre mňa nepochopiteľné. Majú neskutočnú fantáziu a predstavivosť. A pre tieto deti treba začať niečo robiť. Zabudnite na krásne a múdre predsavzatia, ktoré sa nám tu snažia predkladať naši mocní a začnite rozmýšlať, ako sa z tohto srabu dostať. Prečítajte si školský zákon, metodické usmernenia a iné skvosty a začnite nad nimi rozmýšlať. Lebo tie v konečnom efekte rozhodujú o osude Vašich detí. A zapnite aj Vy svoju fantáziu, čo všetko sa dá a môžme spraviť pre deti. Treba len chcieť.

petr orsag

petr orsag

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nesúhlasím s tým, čo hovoríš, ale do poslednej kvapky krvi budem brániť tvoje právo povedať to. Voltaire Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu