Telenovela kontrola pokračuje...

Autor: petr orsag | 29.3.2014 o 17:44 | (upravené 29.3.2014 o 17:57) Karma článku: 6,25 | Prečítané:  853x

Sedím na terase a je mi dobre. Ťažkotonážny čmeliak mi llieta okolo hlavy, deti prejavujú svoju radosť z jari a ja začínam písať ďalší diel úspešnej telenovely "Ministerská kontrola". V prvom diely som sa zmienil o pondelku, kedy si má Eva ísť prevziať pokračovanie správy o dohľade.

Je teda pondelok 24.marca, čas 10.00 a ulica Černyševského. Tam sídli kontrola s ktorou máme tú "česť" spolupracovať už piaty mesiac. Pohladím Evu, poviem jej niekoľko milých slov a ona sama je pohltená budovou kontroly. Moja osoba nie je žiaduca. Otváram noviny a začínam si čítať spomienky na velikána československej literatúry mistra Hrabala. Nečítajte to, keď je to tak krásne. A čas plynie.

Vyruší ma zvuk otváraných dverí na aute. Eva si sadá biela, neschopná slova a s odporom hádže na sedačku akési papiere. Po chvíľke mi začne opisovat dianie, ktorého sa zúčastnila. Som u nej po tých rokoch strávených spolu s ňou, nielen ako manžel ale aj ako jej najbližší spolupracovník, že nikdy nezvyšuje hlas a pôsobí vždy veľmi vyrovnane. Dnes je to ale iné. Je očividne nahnevaná (ojoj, aké by sa tu hodili iné slovo a jadrnejšie) a začína mi líčiť svoj "zážitok".

Čakali tam na ňu traja a dodatok č.1 k správe o dohľade. Podpíšte a vec môžeme uzavrieť. Človek so slabšou povahou by to podpísal, aby mal pokoj, ale majú smolu. Eva do tejto kategórie nepatrí. Skúsenosť, ktorú nadobudla za posledných päť mesiacov jej velí pozorne si tento dodatok prečítať. A svete div sa, všetko je po starom. Nič nehovoriace frázy, citácie zákonov a nariadení, nový pojem legislativna skratka a deti spolu s ich ťažkosťami sú až na druhom mieste. Čo slovo, to perla a navyše sa začínajú objavovať vyhrážky smerom k našim osobám. Hneď to podpíšte a vec je uzavretá, my mame aj inú prácu. Eva si dovolila nevídané, odmietla to podpísať. Tak do utorka napíšte svoje námietky a doneste to. Eva opäť nesúhlasí a kontrolór jej dal termín streda o 16.00. Tlak, tlak a zasa tlak. A bezo svedkov. Traja na jednu. Osem rokov drieme ako bulhari a teraz toto. Koprolit. Dohodli sme sa, že si nebudem kaziť už aj tak pokazený deň a v utorok sa na to pozrieme. Zaráža ma len fakt, ako sa nám neustále kráti čas na naše odpovede. Koniec piateho mesiaca kontroly sa blíži.

V škole som to nevydržal a prečítal som si to veledielo. Eva musí ísť učiť. Dodatok sa týka tentoraz detí, ktoré táto kontrola ani nevidela, ale my sme s nimi deň čo deň. Na naše jasne položené dotazy a konštatovania - žiadna odpoveď. Zasa sa púšťam do čítania zákonov, nariadení, vyhlášok a metodických usmernení. Bože, po koľkýkrát. Ono to snáď nikdy neskončí. Pojem legislatívna skratka je pre mňa novinka a tak šup šup na internet. Lepšiu skratku nám nariadenie vlády ani nemohlo dať. Skratka špeciálna škola sa v Nariadení vlády 630/2008 Z.z. opakuje niekoľkokrát a zrozumiteľne vystihuje zaradenie našej školy. Opäť som sa niečo naučil a tak touto cestou ďakujem kontrolnej skupine za to, že mi takto rozširujú moje vedomosti a vzdávam hold legislatívcom na úrade vlády. Školský zákon pochopili tak, ako ja. Sme tam zaradení v časti Školy pre deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno - vzdelávacími potrebami.

Čítam si opäť definíciu ADHD, Aspergerovho syndrómu a iných porúch. Hľadám niečo nové o týchto poruchách a nič. Všetko po starom. Ide o poruchy geneticky dané, získané v prenatálnom veku a prejavujúce sa do piateho roku dieťaťa. Kedysi sa ADHD nazývalo ako ľahká mozgová dysfunkcia, teda LMD. Vplyv prostredia, ako v prípade dificility, je taktiež jedna z možností a ťažko sa tieto diagnostikujú. Základom je ale u všetkých týchto porúch pristupovať k danému veľmi citlivo a empaticky. ADHD je jedna z najprebádanejší porúch a nie je  možné "vyfasovať" ju ako chrípku. Dnes príde, vypotím sa a je preč. Proste to tak evolúcia zariadila, aby sme sa asi nenudili a deťom "spríjemnila" život. Kto má takéto dieťa, tak vie, o čom hovorím a sám obdivujem mojich rodičov, že to so mnou vydržali. Moje prejavy a problémy v škole o tom svedčia v dostatočnej miere. Výsledky som mal nadpriemerné, ale to správanie. Mal som len tu smolu, že vtedy sa to nepovažovalo za poruchu, ale "len" ako nevhodné správanie. Vekom sa to dá obrúsiť, ale aj tak to neodstránite celkom. Proste to vo vás stále je. Môžte hovoriť o šťastí, ak sa Vám k tomu nepridružia iné problémy spojené s touto diagnózou. A že ich je…

Pedagóg zaoberajúci sa týmito deťmi je ako medzi dvoma mlynskými kameňmi. Na jednej strane dieťa a jeho rodičia a na druhej strane rodičia detí a deti, ktoré s takto obdarenými spolužiakmi sdieľajú spoločný život, triedu a školu. Vžite sa do našej kože. Do školy nám nastúpi, podľa slov rodičov živšie, ale normálne dieťa a my po čase začíname zistíme, že niekde je problém. Prejavy zlosti, neadekvátne reakcie, správanie a výkony prcka začínajú vysielať varovné signály. Čo spravíte? Vyžiadate si súhlas rodiča o možnosť diagnostikovať dieťa a tu sa začína problém. Rodičia sa obávajú stigmatizácie a čo na to povie okolie. Verte mi, je to boj a vtedy sa ukáže, kto je väčší diplomat. Našťastie máme rodičov, ktorí chápu problém ich dieťaťa a sú v tomto smere so školou za jedno. Tí, čo toto nechceli pochopiť od nás odišli, ale na základe dotazov zo škôl a zariadení na ich správanie a výkony, ktoré teraz navštevujú nás len utvrdili v tom, že sme mali pravdu. Síce neskoro, ale predsa sa začínajú problémom zaoberať.

Na druhej strane musím ale spomenúť, že sme zažili aj účelovo vytvorenú diagnózu. Rodičia sa tak snažili zakryť svoje nedostatky vo výchove, za peniaze si dnes kúpite všetko. Preto sme ako škola nikdy nechceli mať vlastné CPPPaP. Naša škola takto roky vďaka rodičom, ktorí nesúhlasili s tým, aby sme uvádzali ich deti vo výkazoch a edu zbere aj napriek ich postihu, ušetrila tomuto štátu nemalé finančné prostriedky. Prácu sme museli odviesť tú istú, ale bez nároku na finačné ohodnotenie. Vďaka Vám rodičia. Dnes je situácia našťastie iná a spolupráca s rodičmi je vynikajúca. Máme síce menej detí, ale za to sa nám dýcha oveľa lahšie. Máme partnerov a nie súperov. Pred dvomi rokmi sme mohli po prvýkrát uviesť všetky deti a to aj na základe výčitky ministerstva, že tieto deti musíme uvádzať. Preto tá kontrola. Začali nám po rokoch vyplácať viacej financií. Sic.

Vytáčam číslo príjemnej a odborne na veľmi vysokej úrovni fundovanej pani doktorky. Je to mimobratislavský psychológ a prešli jej rukami naše najťažšie prípady a ja si vždy rád od nej nechám poradiť spolu s Evou. Nie som pedagóg, ale s deťmi už pracujem dlhé roky a preto sa snažím vždy si každú vec odkomunikovať ako s vlastnou ženou, tak s odborníkom z inej profesie. Ako bývalý pracovník masmédií sa snažim získať vždy čo najviac podkladov a informácií. Inak neviem pracovať a tak ma to vždy učili.

Preberám s pani doktorkou naše zaradenie detí, nejednoznačnosť a ťažkosti pri určovaní diagnóz, pýtam si radu na jedného žiaka uvedeného v zozname kontroly a u nás vedeného ako žiaka s ADHD. Tri roky sme váhali medzi dificilitou a ADHD. Žiak prešiel mnohými sedeniami so špeciálnym pedagógom aj psychológom. Podstúpil mnohé psychoterapie a sedenia. Pedopsychiater nám konečne potvdil ADHD, ale my sme ho uvádzali ako žiaka s poruchou správania kam jednoznačne dificilita patrí. Museli sme postupovať citlivo, lebo sme v priebehu určovania diagnózy zašli až do veľmi intímnych sfér rodinného života. Dificilita má veľa spoločných príznakov s ADHD, ale musíte ísť do hĺbky a vylúčiť jedno alebo druhé. Pani doktorka mi schválila náš postup i jej kolegyne, ktorá s nami spolupracuje a ubezpečila ma, že by postupovala tým istým spôsobom. Tieto problémy si vyžadujú svoj čas a ozaj veľmi citlivý prístup. Rozhovor sme ukončili spoločne konštatovaním o etickom a morálnom rozmere danej veci a kam sa začnú miešať peniaze, tak tam sa o tomto nedá hovoriť. Etika a morálka ide stranou a problém dieťaťa sa odsúva na druhú koľaj. Len aby sme sa neobohatili.

Otváram mail jednej našej mamičky a klikám na odkaz, ktorý mi poslala. Týka sa to súkromných škôl. Hneď v úvode si čítam koho vlastne sa majú "úsporné" opatrenia v rámci súkromných škôl týkať. Sú z toho ale vylúčené špeciálne školy. Bingo, konečne v tom začínam mať jasno. Preto ten tlak na našu školu, že nie sme špeciálna. Môj nedobrý pocit sa stáva realitou. Sme pokusným králikom a kontrola sa na nás prišla učiť. Ich veta, že kontrolovaný subjekt nemá skúsenosti s priebehom takejto kontroly mi vyvoláva na tvári úsmev. Opak je pravdou. Kontrol orgánov štátnej správy sme zažili až až. Kontrolóri nemajú zjavne ani poňatie, čo sme vlastne za školu a koho to vlastne vzdelávame a vychovávame. Učia sa za pochodu, o čom svedčí stále sa zužujúci okruh ich zistení. Napríklad ŠŠI prišla na nás dokonale pripravená. Vedeli o nás všetko. To, čo nevedeli, alebo čomu nerozumeli, tak o to nás poprosili a nechali si to ozrejmiť a objasniť. Komunikovali s nami a ani jeden materiál v priebehu ich kontroly neopustil priestory školy. Ale kontrola z ministerstva vie všetko a nič si nepotrebuje objasniť. Kopírujú a kopírujú a protokol nikde. Veď je to tak jasné, má dať - dal. Deti idú stranou. A to dokonca kontrolórka odborníčka na tieto deti nepovažuje za nutné zúčastnovať sa dýchankov usporiadaných touto kontrolou. O deťoch teraz rozhodujú "ozajstní" odborníci. Bývalý učiteľ a ekonómka versus odborné diagnostiky a správy, alebo 25 rokov skúseností na jednej strane a na druhej skoro zaschnutý diplom a rok pôsobenia v niečom, čo sa k nám nedá ani prirovnať. Ideálny predpoklad pracovať na odbornej funkcii na ministerstve. Zabudnite na povinné dva roky praxe, ktorú potrebujete získať na zaradenie ako odborný pracovník pôsobiaci v školstve. Zákon má platiť pre všetkých rovnako, ale prax je iná.

Porovnaním časov a dátumov, čo a kedy sme mali odovzdať sa nám potvrdilo, ako je to vlastne s tou našou snahou mariť výkon kontroly. Požiadavka kontroly a nasleduje naša okamžitá odpoveď, alebo vysvetlenie, alebo dodanie náležitých podkladov. Náš čas na podanie námietok sa neustále skracuje. Z piatich dní na tri a po terajšej návšteve v piatok 28.marca ihneď. Začína to naberať obrátky a vyzerá to ako ďalšia adrenalínová disciplína. Spravili sme si v predstihu pred kontrolórmi putovný výlet po CPPPaP odkiaľ máme diagnostikované deti. A hádajte ako to je? Všetky sú správne zaradené a u všetkých sú diagnózy opodstatnené. Bodka a punktum. Výtka, ako museli kontrolóri mínať štátne prostriedky na benzín cestovaním po CPPPaP je ozaj na mieste. Mohli sa nás opýtať. Potvrdili si potvrdené a zistili, čo sme my dávno tušili a teraz vieme s istotou. Nie na našej strane je problém, ale problém tkvie v nesúrodosti a nekoncepčnosti práce u CPPPaP. Na ich obranu dodám, že oni za tento hnoj ozaj nemôžu. Neexistituje totiž nič, čo by určovalo ako má správa vyzerať. Všetko je to len formou odporúčaní. Je hrozné, ak vám výklad správy podáva ozajstný "odborník". A nie je to ani psychlóg a ani lekár. Zaujímalo by nás opäť, kam sa podeli tie kópie množstva materiálov, ktoré obsahujú citlivé osobné údaje a diagnózy, čo si narobila kontrola počas priebehu dohľadu. Po dnes deň ani jedno vysvetlenie. Je tu preto na mieste otázka, že preto chodili po poradniach, aby si ošetrili svoje chyby? Odpovedzte si sami.

Riaditeľ zodpovedá za spis po stránke obsažnosti, teda počtu nutných strán, ale nie za obsah a formu odborných správ, medzi ktoré sa patria psychologické a lekárske správy. Skúste kecať do diagnózy lekárovi a určite už tušíte kam tým mierim. Kontrola má iný názor.

Opäť nám vyradili deti na základe vojenskej poučky kôň sa zapriaha do smeru jazdy vždy hlavou. Nevadí im, že ADHD  a podobné poruchy sú vrodené, teda dieťa sa s nimi v drtivej väčšine prípadov narodí. My to musíme stihnúť do termínu EDU zberu a keď rodič nechce, tak sa môžme aj rozkrájať. Prečo sa nikto nepozastavuje nad tým, že v prípade potvrdenie by bolo vhodné a žiaduce dieťaťu a škole spätne vyplatiť to, na čo majú nárok. O tom nepadlo zatiaľ ani slovo. Ale to, že niekto povie o politikovi v mnohých prípadoch pravdu, ale aj tak títo vysúdia nemalé sumy za újmu na cti (načo liezli do politiky, keď chcú byť čestní), je v našom absurdistáne bežná vec. Nehovoriac o "pravých" ľudoch na "správnych" postoch.

Za absolútny skvost považujem ich vyjadrenie, že u intelektovo nadaného sa s takýmto prejavom ráta. Netuším a ani nechcem vedieť, kto toto vymyslel, ale prečo sa v odbornej literatúre uvádza, že intelektové nadanie ide v mnohých prípadoch ruka v ruke s diagnózami? Výskum sa robil aj u nás a prax v našej škole nás v tom len utvrdzuje. Každé plus má aj svoje mínus a dokonalosť neexistuje. Teda okrem literatúry, umenia a hudby. Tam viem o nejednom diele, ktoré dáva tomuto svet voľajaký smer. Chválabohu za ne.

Naše deti sú zaradené ako deti so špeciálnymi výchovno - vzdelávacími potrebami a tak k nim aj pristupujeme. Nejedno z nich si prešlo ozajstným peklom a teraz sa im naskytla možnosť z našej strany vrátim im to, čo im patrí a čo je ich výsostné právo. Spokojné detstvo, vzdelanie, výchovu a citlivé obrúsenie hrán ich prejavov. Ťažko im ale pomôže niekto, kto o tomto nemá ani páru. Ja osobne vždy musím vedieť, akú clonu a čas mám použiť aby som vyprodukoval kvalitu. Navyše musím zdeliť obrazom aj nejaké posolstvo či myšlienku. V prípade kontrolórov mi chýba jedno i druhé.  A hovoriť tu o etickom a morálnom rozmere, tak to radšej pôjdem čistiť školský dvor.

Naše námietky sme spísali - motáme sa stále dokola - odoslali, teda osobne odovzdali v termíne a teraz čakáme na ďaľší pondelok tzv. kontrolný, lebo vtedy sa zvyknú ohlásiť. O naše deti budeme bojovať ďalej.

V piatok som lietal po obchodoch, aby som si tie naše baby učiteľské uctil v deň ich sviatku. Pan kontrolór prišiel osobne do školy Evu prinútiť podpísať jeho nové vyjadrenie. Došiel bez kvetiny, ale zato v ruke žmolil nové "skutočnosti". Eva ho slušne vyprevadila a odmietla podpísať niečo, čo sa nevyjadruje k našim konkrétnym dotazom a námietkám. Aj takto sa dá osláviť Deň učiteľov.

P.S.: Pondelok sa koná. Hodinu po odchode zo školy nám zaslal mail s "pozvánkou". Oni môžu, my musíme.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?