Bežný deň...

Autor: petr orsag | 22.3.2014 o 14:18 | (upravené 22.3.2014 o 15:09) Karma článku: 7,12 | Prečítané:  246x

Roky sledujem prácu ministerstva. Študujem zákony, nariadenia, vyhlášky, usmernenia a metodické pokyny. Zabudol som na usmernenia. Toto všetko robím nie z masochistickej potreby, ale snažím sa tak pomáhať vlastnej žene. Táto je majiteľkou a zarovno riaditeľkou našej školy a nestíha počas svojej práce riaditeľky a učiteľky obsiahnúť celé porfólio právnych predpisov. Ja naštudujem a prednesiem nové zmeny. Ona ako odborník zhodnotí a zapracuje do praxe.

Ako začať a ako zostať slušným človekom, aby sa o mne nepovedalo trafená hus zagágala.Dávnejšie som pisal na diskusné fórum sme na tému Čaplovičovej fanatickej podpore súkromnému čomu si. Neviem, ako si mám vysvetliť jeho dojímavú snahu podporiť súkromný sektor a rovnako ho aj poškodiť. Jednej, asi spriatelenej firme pomôže a hneď na to sú mu tŕňom v oku súkromné školy. Táto rozpoltenosť u mňa vzbudzuje vážne obavy o zdravie tohto pána. Nie on, ale učiteľov by sme mali v dnešnej dobe považovať za nie celkom kompletných. V takýchto podmienkach ozaj vydrží len blázon, alebo fanatik. Jedno i druhé je rovnako nebezpečné. Nielen pre spoločnosť, ale hlavne ďeťom. Našťastie si ale zatiaľ väčšina z pedagógov udržala svoje duševné zdravie na uzde a tí, čo to vzdali sú na ministerstve. Tak to vidím ja. Dnes som mal dlhší rozhovor s jednou staršou pani učiteľkou. Jej opis situácie na ministerstve nemal chybu. Sama tento stav opísala takto, citujem: "Základom udržania si fleku na ministerstve je schopnosť prestať myslieť a každú, aj sebaväčšiu kravinu, treba ihneď vykonať. Hrozba návratu do výkonu, teda do školy, je pre nich desivá. Platí tu základné pravidlo, bod jeden: minister má vždy pravdu a bod dva: ak nemá, platí bod jedna". Ale dokedy tu bude takýto stav? Osobne si myslím, že naše školstvo je už hlboko za dvanáctou hodinou. Tak asi dvadsať minút.

Náš deň začíname okolo stvrť na deväť. Hneď u dverí si nás odchytia naši najmenší prckovia a veľmi rafinovano začínajú útok na riaditeľnu a jej skryté poklady. Dvaja záškodníci sú nasadení na Evu, aby odpútali jej pozornosť a nežná časť "oddielu" medzičasom na mňa hádže oči a pomaly ma spracovávajú. A sme u riaditeľne. Otváram a malá horda začína krúžiť okolo skrinky, kde má Eva schované sladkosti. Z ich výrazov a náznakov mi je hneď jasné o čo im ide. Ešte chvíľku ich naťahujem a potom vykonám ich "náznaky". S lízankami sa rozprchnú ako blchy, obsadia sedačku a každé vhodné miesto na sedenie. Najviac je cenená stolička "šéfovej" a boje o ňu sú urputné. Volí sa tichá a rýchla taktika, všetko je dovolené. Chvíľu ich pozorujem a ked to presiahne únosnú medzu vyhlasujem toto územie za zakázané. Frflú, ale len chvíľku pretože do miestnosti vstúpila Eva so zvyškom záškodníkov. Špunti spustia a my sa dozvedáme kto kde bol, čo sa stalo, čo sa môže stať a ako prežili ten deň bez nás. Časť sa volne rozloží po sedačke, časť sa fláka okolo a skúma, čo nové v riaditeľni pribudlo za tú dobu, čo tu od včera neboli. Slečny okupujú moju osobu a ústa sa im nezatvoria. Pretože som spolumajiteľ troch dcér, tak mám na čom stavať. Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. O pol deviatej Eva zahlási odchod na hodinu a prckovia ako jeden muž a dve ženy odchádzajú. Spolu s Evou vyzerajú ako kométa. Oni tvoria chvost a Eva je základné teleso. Ja im musím tvoriť čestný doprovod až po ich triedu a tam som milostivo prepustený. Poprajem im pekný deň a porúčam sa.

Mám rád tieto rána. V škole utichá všade prítomný ruch detskej radosti zo života a strieda ho také zvláštne ticho. Nie je to ale ticho, ktoré si predstavujete. Obsahuje šum. Šum otvárania učebníc a zošitov, zavŕzganie lavice, ruch triedy cez práve zatvárané dvere, škrípanie triedy po tabuli, v diaľke doznievajú kroky, výbuch smiechu. Toto je stav, ktorý zažijete len v škole. Vo vzduchu je cítiť energia detí a k hlasom tlmených dverami si priraďujem jednotlivé kolegyne. A podľa toho, odkiaľ sa ozývaju, aj triedy a ich nájomníkov. Sem tam okolo mňa presviští niekto z našej osádky, halasne ma pozdraví a zmizne smerom na WC. Skontrolujem dvere a zaleziem do svojej "nory". A púšťam sa do práce. Mám pred sebou nespracované fotografie zo včerajšej akcie, čaká ma niekoľko telefonátov, treba upraviť stránku a dať na facebook aktuálne informácie. Tak hurá do toho.

U nás v škole nezvoní, ale deti majú okrem biologických hodín aj svoje druhé hodiny. Presne vedia, kedy sa končí. Táto vlastnosť by si zaslúžila samostatnú vedeckú prácu. Podľa stupňujúceho sa randálu usudzujem, že skončila hodina. Čakám kto prvý zatúži po mojej osobe doprevádzané "šetrným"  zaklopaním na moje dvere. A je to tu. Deviataci súrne potrebujú metlu. Bože, čo zasa vzniklo v ich triede. Alebo lepšie, čo zasa vyparatili. Som ubezpečený, že trieda nevyhorela a stojí a oni milujú poriadok. Šmarjá, nemajú teplotu? Moje obavy sú utnuté hneď na začiatku a tak miznú s metlou do svojho kutlochu. Po schodoch dole stretnú Evu a radostne jej oznámia svoju potrebu poriadku. Z ich rehotu je mi jasné, že im to šéfová nezožrala. Ale pokus to bol dobrý. Eva zmizne v riaditeľni a ja zatváram dvere.

Búchanie na stenu ma vytrhne z mojej činnosti. Prestávam myslieť na fotky a prehadzujem výhybku na smer šéfová. Čakáme návštevu. Rodičov.

Medzičasom od seba roztrhneme dvoch "bojovníkov" (údajne sa to nedalo vydebatovať a tak preto tento cirkus), vybavíme na striedačku zopár telefonátov, manželka medzi dverami vybaví kolegyne, vydá pokyny a nasadí tvár určenú pre rodičov. Máme návštevu a preto nemôže vyzerať unaveno. U našich rodičov to ale nezaberá, pretože velmi dobre poznajú svoje ratolesti. Počas rozhovoru odbieham o poschodie nižšie a idem riešiť herňu. Podľa zvukov, ktoré sa odtiaĺ ozývajú sa tam chystá minimálne prevrat. Alebo revolúcia. Zhodnotím situáciu a podávam hlásenie, že nejde o žiaden násilný akt, ale deti sa chystajú na obed. Návšteve tuhnú rysy a na ich dotaz, či je tam aj ich "poklad" nasadím pokrovú tvár a oznámim im, že ten sa zapája len okrajovo. Je iba členom podporného oddielu a ten už vychovávateľky zatlačili do defenzívy. Rachot pomaly stíchne a my sa môžme zasa venovať návšteve. Baby zatlačili na celom fronte, spacifikovali posledné ohniská odporu a tak sa na teraz podarilo uzavrieť krehké prímerie. Tento stav vydží len po obdobie než sa preskupia sily a to podľa našich skúsenností nebude trvať dlho. Dôvod sa vždy nájde.

Škola stíchla a len v diaľke sa ozýva bojový rev našich záškodníkov. Rodičia odišli a tak sa môžme naobedovať, dobiť si baterky a pripraviť sa na ďalšie kolo. Čakajú nás ešte tri hodiny. Detičky dávajú hlasno najavo, ze sú napapkané a teda pripravené pokračovať v započatom. Je treba ukázať kto je tu vlastne pánom. Baby sa s povzdychom dvíhajú, sem tam zaregistrujem trefnú poznámku na údel učiteľa a dávajú mi patrične najavo svoju "lásku" k mojej osobe a mojim povinostiam.

Sadám si k počítaču a nahadzujem upravené fotky na net. Chalani na modelárskom, návšteva na Rendézi, divadlo v škole. Všade rozchetané a spokojné ksichtíky. Z vlakového múzea som ich doviezol do školy v takom stave, že som sa obával o svoj život. Vlaky sú totiž vo svojej podstate dosť špinavé a špina plus dieťa ide dokonale dokopy. Takže vyzerali ako vyzerali.

Na základe výsledkov z logickej olympiády a Pytagoriády sa na škole začínajú diať Veci. Špunti excelovali a druhostupniarska šľachta to odignorovala. Druháčik vyhral tretiacku kategóriu na Pytagoriáde a pobrali všetko, čo sa dalo. A to tam nebol Filip. Prvé, tretie, piate a ďalšie miesta. Bodovo za správnosť riešení sme na 92 -100%, časovo sa ale ukazuje presne charakter osobnosti riešiteľov. Niekto je rýchlejší, iný potrebuje viacej času. Rozvážnosť ale nie je na škodu. V logickej olympiáde to isté. Prckovia excelentní a druhostupnari salám párky. Bude sa prehodnocovať "občianska" sloboda. Šéfová v prvom kole rozhodla o ukončení "povinnosti" nosenia tabletov do školy a mobily sa budú používať až mimo priestorov školy. Nasledné sankcie budú pokračovať aj na základe výsledkov a správania. Eva ich má v zásobe dosť. Čakám len,  kedy nám podpália auto, lebo ich závislosť na virtuálnom svete je chorobná. Bol mi schválený môj nápad "Lietadlo do každej rodiny". V praxi to znamená to, že nielen malí modelári si postavia svoj model v rámci krúžku, ale hniloši a závisláci začnú svoj čas tráviť zmysluplno. Človek sa im bojí dať do ruky šroubovák aby si neublížili. Modely sú zakúpené a v pondelok to vypukne. Rodičia sú na mojej strane a ich podpora ma neskutočne potešila.

Rachot na schodoch a pod schodami mi oznamuje, že čas oponou trhol a treba ísť do dielne. Modely čakajú. Beriem si tu moju malú bandu a presúvame sa do nášho kráľovstva. Víta nás vôňa balzy a lepidla. "Konštruktéri" sa rozbiehajú ku svojim strojom a začínajú pracovať. Pohodička. Ústa sa im nezastavia, prsty sa začínajú lepiť, ale pokračujú. Sem tam ošetrujeme porezania. Kto nič nerobí, tak si neublíži. Mám radosť z toho ako ich to "čaplo". Na školskom dvore pokračujú boje.

Je niečo po piatej hodine popoludní, Ľudka vyprevadila posledných "klientov", lúči sa s nami a odchádza. Šéfová s Dankou rozoberajú dnešný deň a pripravujú sa na ďalší. Škola stíchla a ja si začínam užívať ticho. Zajtra nás to čaká zasa...

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?