2.etapa aneb Deň druhý...

Autor: petr orsag | 14.1.2014 o 12:24 | (upravené 14.1.2014 o 17:20) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  146x

Morava patrí medzi jednu z najkrajších riek v bývalom Československu. Dnes plní úlohu hraničnej rieky, ale vďaka rozumným politikom sa opäť stala riekou slobodnou a nezaťaženou kontrolou.

Tíško si plynie, sem tam z vody vyskočí ryba. Slnko začína vystrkovať svoje „drápky" a začína dávať okoliu na vedomie,  kto je tu pánom.  Pohľad na rieku je úchvatný. Musím len súhlasiť, že úsek Moravy vo Vysokej je jeden z tých najkrajších. Nesmiete sa diviť, že ľudia narodení alebo žijúci pri Morave, patria medzi tých najlepších. Vôbec všetci, čo sú spojení s vodou. A nálada rieky sa preniesla aj na nás.  Rád by som mal aspoň taký „malilinkatej kousíček"  z neskutočného daru opisu, ako mal môj milovaný spisovateľ Ota Pavel.

Osádka sa začína pomaly budiť. Eva s Dankou pokračujú v príprave raňajok zo surovín zabezpečených mojou osobou.  Vládne pokojná a komorná atmosféra. Komáre vyspávajú a preto si ráno užívame naplno. Káva, čaj, mlieko, kakao,  vianočka, makovník, rožky, maslo a džem tvoria základ stravy, ktorá nám má napomôcť k prekonaniu nástrah dnešnej etapy. Etapy s veľmi miernym profilom. Lea prehodí poznámku v duchu, že teda ona osobne je mäsožravec. Kto by to o nej  povedal,  pri pohľade na jej štíhlu postavičku. I na ňu som myslel a je jej predložená šunka.

Jarka sa mácha vo vode a pokrikuje,  aké je to zdravé. V očiach prítomných ale čítam, čo si presne myslia o jej snahe.  Jarka v tom ostala sama. Ja sedím pri vode, popíjam kávu a čučím do vody. Preberám možnosti rybolovu, na ťažko alebo na plavák? Rieka tiahne len mierne. Na Morave sa dajú chytiť kapitálne úlovky. Rybári včera večer na brehu vyzerali ako svetlušky.

Adam sa poflakuje okolo, prežúva vianočku a kladie otázky typu: „ Ako dlho sa varí čaj?  Používa sa voda?  A koľko cukru treba? A čo je tá modrá nádoba,  do ktorej Danka nalieva čaj?" a iné podobné skvosty. Eva zašíva.  Kruci, odkiaľ má ihlu a niť? Nič také som nebalil. Majiteľom šijacích potrieb je pán Nagy. Uvidím, čím ma ešte prekvapí. Tieto veci totiž patria do kategórie menej podstatných a „tudíž" plne do kompetencie nežného pohlavia. Eva si pochvaľuje, na môj vkus až veľmi dôrazne, čo všetko pán Nagy má.  Zradca.

Danka sa už dnes posadí do kokpitu svojho stroja a ja teda zostanem v aute sám.

Balíme. Dávid začína dokazovať, že bude veľkou pomocou. Stan už má zbalený. Mišo „Satan" krúži okolo ako družica a kibicuje. Začína sa jeho obdobie strát a nálezov,  v ktorom bude kontinuálne pokračovať počas celej tour.  Mareček už má zbalené, Adam tlačí poslednú vianočku a Peťo obieha bicykel. Brzdy. Netušil som, že toto bude nevyčerpateľná  téma až do Prahy. Jeho brzdy.

Baby mi prinášajú k autu svoje veci . Ja s Maťom začíname nakladať. Musím prísť na systém, ako počas celej tour čo najúspornejšie a najrýchlejšie naložím veci. Zatiaľ to nie je to správne orechové.

Posledná kontrola okolia,  či sme niečo nezabudli a mňa na obzore zaujme veľký oblak čierneho hustého dymu. Čo to horí? Prebudí sa vo mne môj inštinkt lovca. To treba zdokumentovať .

Apropó, Jarkin stan sa našiel. Spali v ňom baby.  Stan určený pre ne ostal v aute. Kto sa v tom má vyznať, veď tie stany Husky vyzerajú všetky rovnako.

Deti vyrazili smer Sekule a ja som sa rozhodol nasledovať dym.

Idem cestou smerom na Stupavu. Po ľavej ruke sa mi objaví  úchvatné divadlo. Ohnivé inferno.  Horia polia - obilie a slama. Slnko začína pumpovať svoju vyhňu. Do tohto všetkého sa zdvihol vietor.  Sakra, hasiči to budú mať ťažké. Hľadám čo najvhodnejšie miesto na záber. Cvak, cvak  a mám to. Ako celok to stačí, teraz nejaký polo celok,  polo detail. Vraciam sa naspäť do Zohoru a idem našou včerajšou cestou. Spojnicou medzi Zohorom  a Vysokou. Objavujú sa prví zvedavci a z diaľky je počuť húkanie sirén.

Vchádzam do pekla. Cez dym nevidím ani na meter pred seba, chystám si fotoaparát.  Zrazu vietor rozfúkal dym pred autom a tak rýchlo cvakám.  Naľavo, napravo. Vľavo horí obilie, napravo začína horieť lesík medzi poľami.  Bum, vedľa mňa napravo vyšľahnú plamene tak do trojmetrovej výšky a začína horieť porast lemujúci cestu. Uhýbam čo najviac ku krajnici a rýchlo preč. Vchádzam opäť do dymu, siréna húka podozrivo blízko. To by mi tak chýbalo zraziť sa teraz s požiarnym autom. Našťastie zahli do poľa a začínajú hasiť najväčšie ohnisko. Pridám plyn a padám preč. Nemôžem tu teraz prekážať, keď sa mi napravo objavil  úchvatný obrázok. Zhorené  pole a na ňom aspoň dvadsať bocianov.  Tak to som ešte  nevidel.  Zastavujem a fotím. Chcel som si vymeniť objektív, ale požiarnik ma ženie preč. Poslúchnem a odchádzam. Cestou púšťam ďalšie požiarne vozy a pýtam sa, kedy tú cestu zablokujú. Je to tam ozaj nebezpečné. Vchádzam do Vysokej a míňam policajné auto s majákmi. Konečne.

Asi si poviete, že som dosť riskoval, ale ako bývalý kameraman a „foťák" som podobné veci už robil. Vždy som zvažoval mieru rizika  a ak to prekročilo únosnú medzu, tak som vždy čo najrýchlejšie padal preč.  Viem sa teraz plne vžiť do pocitov obyvateľov Austrálie, keď okolo nich horí buš. Je to ozaj peklo. Oheň, za pomoci vetra, je neuveriteľne rýchly. A ak má čo páliť,  je ozaj smrtiaci. Ťažko sa mu dá uniknúť. Tak som zažil na Záhorí malú Austráliu.

Mierim k miestu našej stretávky pri  Záhorskej Novej Vsi.  Deti sa pýtajú,  aké to bolo. Popíšem im situáciu, vysvetlím a dám ponaučenie. Prijímajú. Eva ma pozná a tak nič nehovorí. I keď už dávno nerobím svoju bývalú profesiu, aj tak som ňou postihnutý a ona to vie.

Preberáme ďalší  postup. Jarka objavila spolu s Maťom na GPS-ke trasu cez polia. Váham, lebo tú nepoznám, ale nakoniec ustúpim. Stretneme sa v Jakubove pri  jazere.  Decká vyzerajú spokojné, tak nech teda idú.

V Jakubove vyťahujem netbook a internet. Upravujem fotky a posielam ich do novín. Hotovo, odoslané. Peletón okolo mňa prefrčí, deti parkujú bicykle a hurá do vody. Ja sa snažím zaparkovať niekde do tieňa. Pýtam sa ich,  aká bola cesta. Odpoveď znie: „Tankodrom". Takže sa budeme držať  naplánovanej trasy.

Je mi podozrivé, že okrem nás sa v tomto pekle,  keď i muchy padajú na zem,  nikto nekúpe. Farba vody totiž nevzbudzuje dôveru. Je zvláštne zelená a zaráža ma to, že dno je tu štrkové. Tak prečo nemá farbu smaragdu ako iné štrkoviská. Je už ale neskoro,  pacholci si už užívajú kúpeľ. Vchádzam opatrne do vody a čakám, kedy sa začnem rozpúšťať. Všade naokolo sú pristavené karavány, ale ani v jednom náznak života. Detská fantázia začína pracovať. Že vraj tí úbožiaci tu boli, vstúpili do vĺn, rozpustili sa a už sa nikdy nevynorili. Teraz sú všade okolo nás.  Fuj. Nagyovci držia zatiaľ pospolu a to do slova i do písmena, tak snáď to nebude tak nebezpečné. Adam huláka ako na lesy. Objavil v diaľke kŕdeľ kačíc a to je  pre neho dostatočná záruka čistoty vody. No neviem, radšej sa budem pozorovať  a  v prípade akéhokoľvek ubúdania mojej osoby, podniknem patričné kroky. Musím nájsť vhodný neutralizér.

Najedení a okúpaní vyrážajú peletónosti ďalej.  Ja sa pokúšam opäť neúspešne vycúvať. Maťo sa zhostí tejto úlohy a Viki, ktorá sa medzičasom (migréna) stala mojou spolujazdkyňou, híka od nadšenia. Že vraj: "On cúval tak, tatko, ako ty ideš dopredu". No,  len aby sa nezbláznila. Po tejto, pre mňa skľučujúco  nemilej udalosti vyrážame vpred. Maťo a malý Adam sa od nás v Jakubove odpojili, ďalej pokračujeme sami.  Malý Adamko sa s nami lúčil so slzami v očiach. Nevadí prcku, však pôjdeme aj na budúci rok, aj s tebou. Viki sa má pýta, že ako kto bude cúvať s prívesom, keď Maťo odchádza? No nezabili by ste ju?

Dvojica Jarmila a p.Nagy sa začali tváriť ako sprisahanci. Zasa určite objavili nejakú skratku. Vstupujem do ich úvah a smerujem ich po plánovanej trase.  Musím ešte v zárodku zaraziť vypukajúcu anarchiu. Čo si myslia, že som sedel dva týždne nad mapami nadarmo?

Ideme okolo polí na ktorých frčia traktory a kombajny. Zberajú úrodu. Decká mávajú kombajnom a tie nás zdravia svetlami. Nad poľami sa dvíha prach - ťažká mora alergika. Našťastie vietor  vanie smerom od nás a tak tí naši alergici nie sú v ohrození. Jarka mi ukazuje skratku na Gajary, nepáči sa mi to, nemám ju zakreslenú v navigácii a trvám preto na pôvodnej trase. Podvolia sa  a idú. Až pred Gajarmi zistím, že mali pravdu a cestu by sme si skrátili asi o tri kilometre. Chybami sa človek učí.

Vchádzame do Gajár a stojíme v prvej krčme. Teplo  je úmorné a preto ženieme deti na WC,  aby sa schladili. Povinne si namočiť hlavu a predlaktia. Ja zatiaľ kupujem nápoje a deti vonku konzumujú ovocie. Sedíme v letnej záhradke a ja pozorujem starousadlíkov. Bolo by tu zopár vhodných objektov na portrétovanie. Sedí tu aj chlap, ktorý má minimálne dve promile. Preboha , ako môže piť v takomto počasí? Chcel by som vidieť jeho cievy a srdce. To musí makať tak na 120%.

Jeden z domácich videl, ako pozorujem pijáka a tak na mňa žmurkol a naznačil mi, že to je stratený prípad. Bol to starší pán, ktorý sa tu zastavil na svojom pravidelnom poobedňajšom pivku a na kus reči s kamarátmi. Bábina doma asi pochrupkávala po nedeľnom  obede a tak využil príležitosť. Slovo dalo slovo a dali sme sa do reči. Opýtal sa ma, odkiaľ a kam ideme. Vysvetlil som mu trasu a náš zámer. Kolégium dedkov uznanlivo zabručalo a pokývalo hlavami. Z pozície človeka s dlhoročnými skúsenosťami dal pľacu tému na dnešná mládež a ich detstvo. Ostatní sa chytili a tak  som si vypočul ich zážitky  a alotria, ktoré ako chlapci vyrábali. Samozrejme sa spomenula aj  „odmena"  udeľovaná ťažkou rukou ich mamy alebo otca. Nehovoriac od učiteľa alebo farára. Musel som uznať, že aj ja by som dnes siahol po podobnom výchovnom zákroku pri niektorých ich činoch. Ale majú na čo spomínať.

Čas príjemne plynul, deti si orazili a tak treba ísť ďalej. Do Prahy je ďaleko. Poďakoval som dedkom za príjemne strávený čas a poprial im veľa zdravia. Na oplátku sme dostali ich obdiv a prianie, aby takých ako sme my,  bolo viacej.

Ďakujeme,  strýci.

Pokračujeme smerom na Veľké Leváre. Mám rád i hory, ale pohľad na širokú krajinu okolo nás má svoje kúzlo. V horách sa musí na takýto pohľad poriadne nadrieť,  ak si ho chcete užiť. Tuná to máte všade navôkol. A bez námahy. Teda len vtedy, ak nesedíte na bicykli a nepotíte krv. V diaľke sa začína objavovať  veža kostola Mena Panny Márie. V krajine pôsobí impozantne. Jeho veľkosť umocňuje nemožnosť porovnania s inou stavbou. Chystám fotoaparát a Viki cvaká. Na piaty pokus je spokojná a ja pri úprave fotografií na našu stránku tiež.

Vyrážame s Viki  dopredu smerom na Moravský Svätý Ján a začíname hľadať naše nové pôsobisko. Školu v prírode  v Piesočnej. Máme sa dať smerom na Hohenau a po troch kilometroch doľava. Tak nám to vysvetlila pani riaditeľka.  A aj tak bolo.

Odopíname príves a vraciame sa späť oproti peletónu. Stretávame ich asi kilometer od školy pri odpočivadle na cyklotrase Moravský Svätý Ján - Brodské. Cyklotrasa vedie povodím Moravy a vyúsťuje na hraniciach s Českom. Tadiaľ zajtra pôjdeme.

Navigujem deti do školy a idem nakúpiť proviant do Malaciek. Ide so mnou Lea a Viki. Prvá je takpovediac moja (ja som si ju adoptoval) a druhá je už moja. Mám ich obidve rád. Leuš za jej povahu a Kivi za jej neústupný postoj. Vie o seba zabojovať.

V Malackách nakupujeme suroviny na špagety bolognese a potraviny na raňajky. Platíme a vyrážame smer škola. Tesne pred cieľom sme zistili, že nám chýba jedna zo základných ingrediencií na výrobu špagiet - mrkva. Tak davaj do Kútov. Nič. Všade zavreté. Vleziem do prvého motorestu a uprosím majiteľa o dve mrkvy. Dá mi  tri a popraje nám dobrú chuť.

Eva brble, že kde sme tak dlho, že deti sú hladné. Pri pohľade do bazéna nemám ten pocit. Adam s Peťom sa tam vyvaľujú ako dva tulene prskajúce blahom. Malého Erika práve tatko zachránil pred rozpustením. Začínam s prípravou večere. Na Dankin dotaz,  čo bude na večeru odpoviem -  špagety. Danke sa začala meniť tvár. Spozornel som a čakám,  čo príde. A prišlo. Objavil som konečne jej slabinu. Heuréka! Naša Danuška totiž nie je kamarátka s cestovinami. S „líbezným"  úsmevom jej vysvetľujem, že dať si k omáčke bolognese trebárs ryžu, tak to je barbarstvo, alebo jej obľúbené zemiaky, tak to by som musel spáchať sepuku. A to s nožom, ktorý práve držím v ruke.  A knedľu radšej nech ani  nespomína, lebo to by bola hanba galaktických rozmerov. Práve špagety je to pravé. Neodolal som a opýtal som sa jej, že čo teda jedáva v horách,  ako veľká milovníčka veľhôr? Môže ma opraviť, ak sa mýlim, ale nie je náhodou základnou potravinou vysokohorského barda cestovina? Ten zdroj drahocenných uhľohydrátov a im podobných? Alebo Danuške varia niečo iné? Chcel by som to vidieť. Tak a máš to!  Za všetky príkoria, za všetky prevalené veci mojej žene na mňa (ide o tajné nákupy podstatných vecí, ale vybral som si zlého parťáka, dokonca som v poslednej dobe zistil, že aj Mirka je v Dankinom závese, vždy ma natrú) a za to, že tour som musel mamine predostrieť sám. Už sa teším, ako jej budem nakladať Š - P - A - G - E - T -Y!

Radosť mi ale pokazila skutočnosť, že konzervy s rajčinami obsahujú fazuľu. Moja žena navrhla možnosť omáčky bolognese s fazuľami. Nad týmto návrhom som sa ani nepozastavil. Kvalita a chuť jedla patrí do kategórie vecí podstatných, teda do kategórie MUŽ.

Sadám do auta, kupujem drvené paradajky, cestou porušujem všetko,  čo sa dá a moju rallye zavŕšim úspešným dokončením omáčky. Keď to nikde neopriem.

Nemusel som sa zasa až tak ponáhľať. Keď som dorazil, Eva práve vyliezala z bazéna a blažene mi vyjavila, ako úžasne si zahrali s babami a Jarkou basket.  Kolená, nekolená - veď práve na baskete si ich dokaličila. No nech sa páči. Špagety pre Danku sú plne v jej réžii a nech sú al dente.

Danka tíško v kútiku žmolila cípik svojho vankúšika a meravo hľadela do svojej misky. Sem tam sa ale dvihla a zamiešala omáčku. Tá jej evidentne nevadila. A počkaj, aká bude dobrá so špagetami! Tými, ktoré práve bublali v kotlíku.

Asi je Vám divné, že sa nezmieňujem o komároch. Práve naopak. Hľadám slová a výrazy, ktoré sú publikovateľné. Netušil som, ako sú komáre na Slovensku znalé správneho a územného delenia. Netuším akou formou, alebo spôsobom  si medzi sebou tie krvilačné beštie odovzdávajú informáce. Myslel som si, keď som  videl v akcii komáre z Vysokej, že už nič horšieho neexistuje. Ale existuje. Stačí prejsť do iného kraja. Moravský Svätý Ján patrí do územnej pôsobnosti Trnavského kraja a ten nerobí postreky. Takže viac nemusím dodávať. A oni to vedia.

Množstvom ďaleko presahovali svojich príbuzných vo Vysokej. Oni na repelentoch nefičali, oni ho už majú v sebe. Skúšali ste krájať na drobno cibuľu a zároveň si zúfalo snažíte zachrániť v tele aspoň liter krvi? Nedorezané prsty sú bonus. Myslel som si o nás, čo nosíme okuliare, akú máme výhodu, ale len do chvíle, keď sa snažíte tú chamraď dostať spod okuliarov a zabudnete na to, že máte ruky od cibule. Utrpenie je to dvojnásobné. Sú proste všade. Jediná možnosť ako sa pred nimi chrániť,  je byť neustále v pohybe. Ale to zasa nič nespravíte a tak  zvažujete, či zostať hladný, alebo zajtra navštívite transfúznu stanicu a doplníte úbytok krvi. Tu jednoducho nenastal čas, tak ako vo Vysokej, že zaliezli, tu to fungovalo až do rána. V noci som bol nútený ( i keď som si povedal, že vydžím ) vybehnúť do lesíka. Bola to zatiaľ moja najkratšia a najrýchlejšia „návšteva". U desiateho štípanca som prestal rátať a venoval som sa vnútornej sebakontrole, aby som zo seba nestiahol kožu. Svrbelo to ako fras.

Večera prebehla veľmi rýchlo, to vďaka komárom, Danka si pridala dupľu a prežila.

Všetci sme rýchlo zmizli do stanov a ešte dlho bolo počuť, ako nájomníci naháňajú a zabíjajú komárov.

 

Koniec druhej časti

 

Pokračovanie

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?